neveriaci

Som materialista. Uchvacuje ma naša Zem, ktorá vznikla náhodným spojením prachu poletujúceho okolo novej hviezdy - nášho Slnka. Uchvacuje ma predstava, že všetko živé navôkol mňa vzniklo spontánne, dlhodobým aplikovaním jednoduchých pravidiel, ktoré viedli ku vzniku života. Uchvacuje ma aj ten posledný chrobáčik, ktorý takisto stojí na pomyselnom vrcholi evolučného stromu ako aj človek samotný. Uchvacuje ma krehká rovnováha prírody, ktorú nenastolila žiadna prefíkaná inteligentná bytosť, ale jednoduché a logické princípy. Uchvacuje ma predstava, že tieto mechanizmy prírody môžeme spoznať a využiť v náš prospech. Uchvacujú ma tajomstvá prírody a vidím zmysel v jej poznávaní, pretože viem, že nenarazím na žiadne Tajomstvá, ktoré by nemohli byť odhalené.

Som materialista. Znepokojuje ma predstava, že som len náhodným výtvorom tupej náhody bez cieľa a poslania. Znepokojuje ma, že pre vesmír nie som o nič dôležitejší ako posledný kameň na poslednej planéte. Znepokojuje ma nevyhnutnosť môjho konca, definitívneho a totálneho. Znepokujeje ma absencia Spravodlivosti ako jedného z hlavných princípov tohto sveta. Znepokojujú ma chabé piliere náhody, na ktorých je moja existencia založená.

Som materialista. Keby som bol veriaci, mohol by som veriť vo vlastnú dôležitosť. Rád by som veril, že ma stvorila inteligentná a dokonalá bytosť na svoj obraz - lepšie by to zodpovedalo môjmu egu. Rád by som veril, že existuje milujúca bytosť, ktorá ma sleduje a ktorej na mne záleží - lepšie by to zodpovedalo môjmu egu. Rád by som veril, že milujúca bytosť už všetko premyslela a jedinou mojou úlohou je nepodľahnúť vopred definovaným nástrahám. Rád by som veril, že mi milujúca bytosť zabezpečí večný život - vyhovovalo by to môjmu egu.

Rád by som bol veriaci.

Naozaj? Naozaj je uspokojovanie svojho ega metódou ako spoznať tento svet? Alebo je to cesta do pekla ilúzií a sebaklamu?