neveriaci

(Pre lepší kontext som uviedol aj vybrané vety z diskusie.)

I. Prejavy lásky

"vies o tom, že máš chutnu kolegynu, ktora ta miluje, ale este ti to nikdy nepovedala?"

Osobne si myslím, že milujúca bytosť musí nevyhnutne svoju náklonnosť nejako prejavovať, ak jej v tom nebránia technické prekážky alebo vady vlastného charakteru.

Viem si predstaviť nesmelé dievča, ktoré ani náznakom nedá na sebe poznať príťažlivosť ku spolužiakovi, pretože je hanblivá a zraniteľná. Avšak ťažko si predstaviť, že by aj boh bol takýto hanblivý a zraniteľný.

Ťažko si predstaviť, že ma boh nekontaktuje iba z obavy, že by som ho mohol odmietnuť. Opak je totiž pravdou - nemôžem ho prijať, kým ma nekontaktuje. V tomto zmysle vlastne ani nemám na výber, či budem dodržiavať božie prikázania - ak boh neexistuje, tak je aj Desatoro obyčajným ľudským výmyslom, takže ja nemám možnosť dodržiavať božie prikázania, pretože nič také neexistuje. Ak má boh záujem, aby ľudské bytosti, ktoré miluje, dodržiavali jeho pravidlá, musí jasne ukázať, že tie pravidlá sú skutočne jeho a nie nejakých šarlatánov. Keďže na svete je niekoľko desiatok tisíc náboženstiev a každé má iné pravidlá, je zrejmé, že drvivá väčšina "božích prikázaní" sú podvrhy, pretože najviac jedna sada prikázaní môže byť skutočná. Z tohto pohľadu je teda správne nedodržiavať žiadnu sadu "božích pravidiel", pretože existuje silná šanca, že ak by aj boh existoval, tak sa netrafíme do tej správnej sady, čím ho len naštveme.

"čo ak milovaný po prítomnosti milujúceho netúži? bude mu milujúci svoju prítomnosť vnucovať?"
Ja si myslím, že by si to mal milujúci najprv zistiť. A najrýchlejšia cesta k tomu zisteniu je: proste sa spýtať...

II. Komunikácia s bohom

"a nezda sa ti, ze ta kontaktule len ty niesi naladeny na jeho jazyk?"

Objavuje sa argumentácia, že boh so mňou komunikuje, ale ja som voči tej komunikácii slepý a hluchý. So mňou však denne komunikujú desiatky ľudí a nezdá sa mi, že by mali nejaké problémy sa so mňou dohodnúť. Tým chcem naznačiť, že ak sa chce so mňou niekto porozprávať, tak je na to cesta. Určite - s takým Indom by som si asi veľmi nepokecal, ale pre všemohúcu bytosť by nemal byť problém prihovoriť sa mi jazykom a spôsobom, ktorý denne používam. Matka sa takisto nerozpráva so svojim ročným dieťaťom v cudzom jazyku, neposiela mu SMS-ky, keďže dieťa nemá mobil, nepíše mu listy, keďže dieťa nevie čítať, nehovorí s nim v Morseovej abecede. Prispôsobí sa tomu, čo pozná jej 1-ročné dieťa.

Pretože ak milujúca bytosť chce komunikovať s milovanou bytosťou a ovláda viac komunikačných možností, tak sa milovanej bytosti prispôsobí. Tak, aby milovaná bytosť ani na chvíľu nepochybovala, že ide o obojsmernú komunikáciu.

III. Relativizmus

"je zbytočné o tom polemizovať ako sa mu prejavuje alebo neprejavuje , keď každý má svoju pravdu ."

Ja si práve nemyslím, že "každý má svoju pravdu". To môže platiť o vkuse, chuti a vlastných pocitoch, ale nie o realite. Ak sa nachádza boh v rovine pocitov, tak potom je celkom v poriadku, keď je súčasťou osobnej pravdy o svete, v ktorej je červená farba sympatická, feferónky sú chutné a klasická hudba vyvoláva dobré pocity. Áno, vtedy môže boh pre niekoho existovať ako dobrý a zaujímavý pocit, niekto iný ten pocit zase nepozná. Dopady takéhoto relativizmu sú však zrejmé: svet sa nijako nemení tým, že červená niekomu pripadá dobrá, feferónky niekomu chutia a že boh pre niekoho existuje. Napriek sile pocitov a presvedčenia sa realita nezmení a s človekom, ktorý má pocit, že boh existuje, to dopadne rovnako ako s tým, ktorý tento pocit nemá. Len bude mať možno z toho lepší pocit ...